Mojim prvoplánovým cieľom je odľahčiť situáciu a snáď prispieť k zmierlivejšej, znášanlivejšej  komunikácii v každodennom živote. Veru, veru, niekedy mám pocit, že aj dnes svetu diktuje Mómos (latinsky Momus) grécky boh hlúposti a výsmechu. Hlúposti, sarkazmu a výsmechu je medzi nami žiaľ,  ešte stále veľa.

Prečo som si vybrala bájky?

Možno moja snaha múdrosťou bájok obohatiť vnímavého človeka, čitateľa s otvoreným srdcom. Pripomenúť morálne ponaučenie a hľadať posolstvo. Páči sa mi, že v bájkach najčastejšie vystupujú zvieratá, ktoré  disponujú ľudskými vlastnosťami.

Bájkar kritizoval nešváry spoločnosti. Svojim spôsobom pôsobil na ľudí a vychovával ich jemnou, láskavou formou humoru. Želala by som si, aby aj v našej dobe bolo menej sarkazmu, menej zloby a viac porozumenia, ku ktorému by mohlo aj dnes prispieť hľadanie posolstva v bájkach.

Na začiatok, pre úplnosť pridám pár všeobecne dostupných informácii o svetom uznávanom bájkarovi, a postupne prejdem  k téme: Ezop, staroveký autor bájok, mojimi očami – čosi som počula, čosi prečítala, prispôsobila si. Pravda, za podmienok, dodržania autorovho posolstva, ktoré bájky v sebe nesú.

 „Ezop jednoznačne patrí k najznámejším bájkarom sveta. Pôsobil v Grécku asi v 6. st. pred Kr. Jeho tvorba sa spočiatku prenášala, len ústne a zozbieraná  bola  údajne až v 3. storočí pred Kristom. Z dostupnej literatúry sa dozvedáme, že Ezop bol ázijského pôvod,  na svojich cestách vymýšľa a rozprával bájky. Tak sa šírila jeho sláva, ale získal aj veľa nepriateľov. Svojou iróniou mal uraziť Delfanov, obžalovali ho so svätokrádeže a nespravodlivo ho poslali na smrť. Údajne ho  kňazi a veriaci udierali a sotili ho do hlbín mora... Umrieť mal v roku  564 pred Kristom, v meste Delfy.“

„Vyguglila“ som si, že Ezopova zbierka obsahuje vyše 350 bájok, vraj sa nedá celkom rozpoznať, ktoré sú skutočne Ezopove. Vo svojich komédiách  využíval jeho bájky Aristofanes (otec gréckej komédie). Sokrates, vraj pred svojou smrťou niektoré bájky zveršoval.

Hrdinami Ezopových bájok sú predovšetkým zvieratá, na konci bájky je posolstvo, poučenie. Ezop písal aj bájky o ľuďoch, kde hlavnými postavami boli, najmä chudobní ľudia. Poukazoval na neduhy ľudí, akými je lakomosť a chamtivosť. Neduhy, ktoré, žiaľ, nevymizli. Sú tu medzi nami!

Ezopove bájky ma sprevádzali, dovolím si povedať, že aj ovplyvňovali od útleho detstva. Čítal mi ich dedko. Páčil sa mi text, ale najmä dedkov fonetický hlas. Na záver každej bájky sme spolu hovorili o poučení, o posolstve, a to mi spolu so spomienkou na môjho láskavého dedka zostalo na celý život.

Som veľký idealista, vždy hľadám dobro a spravodlivosť. V každom životnom príbehu, v každom človeku hľadám to, čo je v ňom dobré. Niekedy hľadám aj zbytočne, ale taký je život.

Dúfam, že sa u mňa a môjho pohľadu na bájky zastavíte aj nabudúce, budem ich postupne pridávať, pravda pokiaľ bude trvať váš  záujem.

Pokúsim sa posolstvo bájky spojiť so žiadosťou pre vás čitateľov. Vložte, prosím,  do debaty váš krátky príbeh (pár slovami) z reálneho života (videné, počuté, odporované). Ak sa  to podarí budem rada. Nakoniec prečo nie. „Neskúsiš? Nevieš!“

Zdroj: Ezopove bájky, ktoré zo starogréckeho originálu preložila Etela Šimovičová
Poznámka: Môj upravený autorský príspevok zo dňa 02.08.2024, pod pseudonymom Anina